Život Prešova
online
online
Roy Orbison, spevák so zlatom v hrdle, sa narodil pred 90 rokmi
23.04.2026 Celý región
Washington/Bratislava 23. apríla (TASR) - Bol známy zamatovým a sýtym hlasom, náročnými štruktúrami skladieb či emotívnymi baladami. Piesňami vyjadroval zraniteľnosť v čase, keď mužskí interpreti prezentovali skôr silu. Najväčší úspech Roy Orbison dosiahol začiatkom 60. a na konci 80. rokov minulého storočia.
Vystupoval s minimálnymi pohybmi, v čiernom oblečení, s na čierno farbenými vlasmi a tmavými slnečnými okuliarmi. Vo štvrtok 23. apríla uplynie 90 rokov od narodenia amerického speváka, skladateľa a gitaristu.
Roy Kelton Orbison sa narodil 23. apríla 1936 vo Vernone v Texase, ale spolu s dvoma bratmi vyrastal v meste Wink. Rodičia mu k šiestym narodeninám darovali gitaru a naučili ho akordy k piesni You Are My Sunshine, ktorá je country štandardom. Ako 13-ročný založil prvú skupinu The Wink Westerners.
Po skončení strednej študoval na University of North Texas (UNT), kde objavil rock and roll a začal skladať piesne s väčším dôrazom na pop. Na univerzite ostal len rok, pričom uviedol, že mal pocit, ako keby bol na „nesprávnom mieste v nesprávnom čase“.
Presťahoval sa do texaskej Odessy, založil skupinu The Teen Kings, ktorá nahrala skladbu Ooby Dooby. Na odporúčanie Johnnyho Casha skupina podpísala zmluvu s vydavateľstvom Sun Records, nahrala novú verziu tejto piesne, s ktorej sa v roku 1956 stal hit.
Po vydaní ďalšieho singla Rockhouse skupina zanikla a Orbison zostal spolupracoval so Sun Records ako samostatný umelec. Nahral skladby so zvukom, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou rockabilly, jedného zo štýlov rock and rollu. Skladal piesne aj pre iných umelcov - Warrena Smitha (So Long I'm Gone) či kapelu The Everly Brothers (Claudette). Jerry Lee Lewis v roku 1958 zasa nahral novú verziu Orbisonovej piesne Go Go Go (1956) pod názvom Down the Line.
Po podpise zmluvy s Monument Records nahral známe balady Only the Lonely (1960), Crying (1961), Running Scared (1961), It's Over (1964) či zrejme najznámejší hit Oh, Pretty Woman (1964). Debutový sólový album Lonely and Blue vydal v januári 1961, po ktorom nasledovali platne Crying (1962) a In Dreams (1963).
V roku 1957 sa oženil s Claudette Fradyovou, o rok neskôr sa im narodil syn Roy DeWayne a rodina sa sa presťahovala z mesta Wink do Hendersonvillu v štáte Tennessee. Ich druhý syn Anthony King sa narodil v roku 1962. O dva roky neskôr sa rozviedli, ale v roku 1965 Claudette porodila ich tretieho syna Wesleyho a pár sa opäť zosobášil. Obaja boli fanúšikmi motocyklov, a keď sa v roku 1966 vracali na motorkách z Bristolu, sa Claudette zrazila s pickupom a vo veku 25 rokov zomrela.
V roku 1968 postihla Orbisona ďalšia tragédia. Počas turné po Británii sa dozvedel, že jeho dom v Hendersonville vyhorel, pričom zahynuli jeho dvaja najstarší synovia. Medzitým sa zoznámil so 16-ročnou Nemkou Barbarou Jakobsovou, s ktorou sa v roku 1969 oženil. S druhou manželkou mal dvoch synov - Roya Keltona juniora (1970) a Alexandra (1975).
V druhej polovici 60. rokov prešiel z vydavateľstva Monument Records pod značku MGM Records a kariéru rozšíril o televíziu a film. Nahral album venovaný piesňam Dona Gibsona a ďalší s cover-verziami piesní Hanka Williamsa, ale oba sa predávali slabo. V období, keď hudobné rebríčky ovládali Jimi Hendrix, Jefferson Airplane, The Rolling Stones či The Doors, stratil popularitu u širšieho publika. Singel Cry Softly Lonely One z marca 1967 bol až do 80. rokov jeho poslednou skladbou, ktorá sa dostala do rebríčka Top 100.
V roku 1967 mal premiéru muzikálový komediálny western The Fastest Guitar Alive, v ktorom stvárnil hlavnú úlohu. Do filmu zložil a naspieval sedem skladieb, ktoré vyšli aj na rovnomennom albume. Pieseň z albumu, There Won't Be Many Coming Home, použil Quentin Tarantino v roku 2015 vo westerne Osem hrozných.
Albumy nahrával Orbison aj v 70. rokoch, ale jeho kariéra stagnovala, pričom vydal tituly The Big O (1970), Memphis (1972), Milestones (1973), I'm Still in Love with You (1975), Regeneration (1976) či Laminar Flow (1979).
Osemdesiate roky mu priniesli opätovný nárast popularity vďaka úspechu viacerých cover-verzií jeho piesní v podaní Dona McLeana či skupiny Van Halen. V roku 1981 získal spolu s Emmylou Harrisovou aj cenu Grammy za dueto That Lovin' You Feelin' Again z komediálneho filmu Roadie (1980). Režisér David Lynch vo filme Modrý zamat (1986) zasa použil Orbisonovu pieseň In Dreams, čo tiež pomohlo jeho comebacku.
V roku 1987 vydal album s nanovo nahranými hitmi pod názvom In Dreams: The Greatest Hits. Jeho pieseň Life Fades Away sa objavila vo filme Less than Zero (1987). Na soundtrack k filmu Hiding Out (1987) prispel duetom so speváčkou Kathryn Dawn Langovou. Išlo o remake jeho hitu Crying z roku 1961. Spolupráca mu vyniesla ďalšiu cenu Grammy.
S Georgeom Harrisonom, Bobom Dylanom, Tomom Pettym a Jeffom Lynnom založil v roku 1988 superskupinu Traveling Wilburys. Formácia nahrala album Traveling Wilburys Vol. 1, ktorý vyšiel v októbri toho istého roku a priniesol hity Handle with Care a End of the Line.
Orbison vystúpil 4. decembra 1988 vo Front Row Theater v meste Highland Heights v štáte Ohio. Po koncerte sa vyčerpaný vrátil do svojho domu v Hendersonville, aby si oddýchol a mohol opäť odletieť do Londýna na nakrúcanie videoklipov pre Traveling Wilburys. Šiesteho decembra však zomrel vo veku 52 rokov na infarkt.
Začiatkom roku 1989 vyšiel jeho 20. štúdiový album Mystery Girl, na ktorom sa nachádzali hity You Got It a California Blue, ako aj pieseň She's a Mystery to Me, ktorú preňho zložili Bono a The Edge z U2. Posmrtne mu vyšli ešte dva albumy - King of Hearts (1992) s úspešným singlom I Drove All Night z pera autorskej dvojice Billy Steinberg a Tom Kelly, nahraným v roku 1987, a One of the Lonely Ones (2015), ktorý vznikol už koncom 60. rokov a dlho sa považoval za nezvestný. Jeho hit Oh, Pretty Woman, ktorý použili v romantickej komédii Pretty Woman (1990), zaznel v roku 2018 tiež v broadwayskej muzikálovej adaptácii tejto snímky.
Orbison dostal päť súťažných cien Grammy a jednu čestnú za celoživotné dielo, ktorú mu udelili in memoriam v roku 1998. V roku 2010 pribudla jeho hviezda na Hollywoodsky chodník slávy.
Vystupoval s minimálnymi pohybmi, v čiernom oblečení, s na čierno farbenými vlasmi a tmavými slnečnými okuliarmi. Vo štvrtok 23. apríla uplynie 90 rokov od narodenia amerického speváka, skladateľa a gitaristu.
Roy Kelton Orbison sa narodil 23. apríla 1936 vo Vernone v Texase, ale spolu s dvoma bratmi vyrastal v meste Wink. Rodičia mu k šiestym narodeninám darovali gitaru a naučili ho akordy k piesni You Are My Sunshine, ktorá je country štandardom. Ako 13-ročný založil prvú skupinu The Wink Westerners.
Po skončení strednej študoval na University of North Texas (UNT), kde objavil rock and roll a začal skladať piesne s väčším dôrazom na pop. Na univerzite ostal len rok, pričom uviedol, že mal pocit, ako keby bol na „nesprávnom mieste v nesprávnom čase“.
Presťahoval sa do texaskej Odessy, založil skupinu The Teen Kings, ktorá nahrala skladbu Ooby Dooby. Na odporúčanie Johnnyho Casha skupina podpísala zmluvu s vydavateľstvom Sun Records, nahrala novú verziu tejto piesne, s ktorej sa v roku 1956 stal hit.
Po vydaní ďalšieho singla Rockhouse skupina zanikla a Orbison zostal spolupracoval so Sun Records ako samostatný umelec. Nahral skladby so zvukom, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou rockabilly, jedného zo štýlov rock and rollu. Skladal piesne aj pre iných umelcov - Warrena Smitha (So Long I'm Gone) či kapelu The Everly Brothers (Claudette). Jerry Lee Lewis v roku 1958 zasa nahral novú verziu Orbisonovej piesne Go Go Go (1956) pod názvom Down the Line.
Po podpise zmluvy s Monument Records nahral známe balady Only the Lonely (1960), Crying (1961), Running Scared (1961), It's Over (1964) či zrejme najznámejší hit Oh, Pretty Woman (1964). Debutový sólový album Lonely and Blue vydal v januári 1961, po ktorom nasledovali platne Crying (1962) a In Dreams (1963).
V roku 1957 sa oženil s Claudette Fradyovou, o rok neskôr sa im narodil syn Roy DeWayne a rodina sa sa presťahovala z mesta Wink do Hendersonvillu v štáte Tennessee. Ich druhý syn Anthony King sa narodil v roku 1962. O dva roky neskôr sa rozviedli, ale v roku 1965 Claudette porodila ich tretieho syna Wesleyho a pár sa opäť zosobášil. Obaja boli fanúšikmi motocyklov, a keď sa v roku 1966 vracali na motorkách z Bristolu, sa Claudette zrazila s pickupom a vo veku 25 rokov zomrela.
V roku 1968 postihla Orbisona ďalšia tragédia. Počas turné po Británii sa dozvedel, že jeho dom v Hendersonville vyhorel, pričom zahynuli jeho dvaja najstarší synovia. Medzitým sa zoznámil so 16-ročnou Nemkou Barbarou Jakobsovou, s ktorou sa v roku 1969 oženil. S druhou manželkou mal dvoch synov - Roya Keltona juniora (1970) a Alexandra (1975).
V druhej polovici 60. rokov prešiel z vydavateľstva Monument Records pod značku MGM Records a kariéru rozšíril o televíziu a film. Nahral album venovaný piesňam Dona Gibsona a ďalší s cover-verziami piesní Hanka Williamsa, ale oba sa predávali slabo. V období, keď hudobné rebríčky ovládali Jimi Hendrix, Jefferson Airplane, The Rolling Stones či The Doors, stratil popularitu u širšieho publika. Singel Cry Softly Lonely One z marca 1967 bol až do 80. rokov jeho poslednou skladbou, ktorá sa dostala do rebríčka Top 100.
V roku 1967 mal premiéru muzikálový komediálny western The Fastest Guitar Alive, v ktorom stvárnil hlavnú úlohu. Do filmu zložil a naspieval sedem skladieb, ktoré vyšli aj na rovnomennom albume. Pieseň z albumu, There Won't Be Many Coming Home, použil Quentin Tarantino v roku 2015 vo westerne Osem hrozných.
Albumy nahrával Orbison aj v 70. rokoch, ale jeho kariéra stagnovala, pričom vydal tituly The Big O (1970), Memphis (1972), Milestones (1973), I'm Still in Love with You (1975), Regeneration (1976) či Laminar Flow (1979).
Osemdesiate roky mu priniesli opätovný nárast popularity vďaka úspechu viacerých cover-verzií jeho piesní v podaní Dona McLeana či skupiny Van Halen. V roku 1981 získal spolu s Emmylou Harrisovou aj cenu Grammy za dueto That Lovin' You Feelin' Again z komediálneho filmu Roadie (1980). Režisér David Lynch vo filme Modrý zamat (1986) zasa použil Orbisonovu pieseň In Dreams, čo tiež pomohlo jeho comebacku.
V roku 1987 vydal album s nanovo nahranými hitmi pod názvom In Dreams: The Greatest Hits. Jeho pieseň Life Fades Away sa objavila vo filme Less than Zero (1987). Na soundtrack k filmu Hiding Out (1987) prispel duetom so speváčkou Kathryn Dawn Langovou. Išlo o remake jeho hitu Crying z roku 1961. Spolupráca mu vyniesla ďalšiu cenu Grammy.
S Georgeom Harrisonom, Bobom Dylanom, Tomom Pettym a Jeffom Lynnom založil v roku 1988 superskupinu Traveling Wilburys. Formácia nahrala album Traveling Wilburys Vol. 1, ktorý vyšiel v októbri toho istého roku a priniesol hity Handle with Care a End of the Line.
Orbison vystúpil 4. decembra 1988 vo Front Row Theater v meste Highland Heights v štáte Ohio. Po koncerte sa vyčerpaný vrátil do svojho domu v Hendersonville, aby si oddýchol a mohol opäť odletieť do Londýna na nakrúcanie videoklipov pre Traveling Wilburys. Šiesteho decembra však zomrel vo veku 52 rokov na infarkt.
Začiatkom roku 1989 vyšiel jeho 20. štúdiový album Mystery Girl, na ktorom sa nachádzali hity You Got It a California Blue, ako aj pieseň She's a Mystery to Me, ktorú preňho zložili Bono a The Edge z U2. Posmrtne mu vyšli ešte dva albumy - King of Hearts (1992) s úspešným singlom I Drove All Night z pera autorskej dvojice Billy Steinberg a Tom Kelly, nahraným v roku 1987, a One of the Lonely Ones (2015), ktorý vznikol už koncom 60. rokov a dlho sa považoval za nezvestný. Jeho hit Oh, Pretty Woman, ktorý použili v romantickej komédii Pretty Woman (1990), zaznel v roku 2018 tiež v broadwayskej muzikálovej adaptácii tejto snímky.
Orbison dostal päť súťažných cien Grammy a jednu čestnú za celoživotné dielo, ktorú mu udelili in memoriam v roku 1998. V roku 2010 pribudla jeho hviezda na Hollywoodsky chodník slávy.
Uviedli ho aj do viacerých siení slávy - Rock and Roll Hall of Fame (1987), Nashville Songwriters Hall of Fame (1987), Songwriters Hall of Fame (1989), America's Pop Music Hall of Fame (2014), Memphis Music Hall of Fame (2017) a Texas Country Music Hall of Fame (2024).
www.ZIVOTPO.sk
